Memories hurts

14. července 2013 v 23:00 | Nadine |  Jednodielne
Spomínam na tie časy.
Bolo krátko po Glam Nation.
Pamätám si to ako včera, nedá sa na to zabudnúť.
A nikdy nezabudnem.
Bol som veľmi unavený ale šiel som s Tommym do baru.
Práve sme boli v Helsinkách a nič som nikomu nerozumel.
Tommy, môj večnný jazykový poradca, sa kvôli nám a našemu pijanstvu naučil povedať "Prosím vás, dve whiskey" v štyroch jazykoch.
Nebolo tomu ani teraz inak a tak mi po fínsky vypítal jednu whiskey.
Potom mi povedal, že si musí odskočiť.
A akonáhle odišiel od baru, všimol som si ho.
Sedel presne za Tommym, asi tri stoličky od jeho miesta.
Teraz presne neviem, ako je možné, že som si ho predtým nevšimol?
Takú anjelsku osobu s nádhernými očami!
Pozeral som naňho ako na zázrak, až sa ku mne neotočil.
Zamrazilo ma, radšej som svoj pohľad uprel do takmer prázdneho pohára s alkoholom.
Blonďavý mladík však šiel ku mne.
Bál som sa naňho pozrieť!
Príliš som sa hambil za svoje civenie naňho, bál som sa, že mi chce povedať niečo v tom zmysle, aby som naňho tak oplzlo nečumel.
Ale on si iba sadol a povedal presne to isté, čo Tommy, keď objednával.
Rozhodol sa si so mnou vypiť. Bol som taký rád!
"Ahoj" pozdravil som ho nesmelo. Nechcel som byť neslušný, keď už ma pozval na drink.
"Ahoj, ja som Sauli" začal na mňa mumlať niečo absolútne nedokonalou ale zavše veľmi roztomilou angličtinou.
Pousmial som sa a podal mu ruku.
"Som Adam"
"Ešte som ťa tu nevidel, odkiaľ si?" spýtavo sa na mňa zadíval modrými kukadlami a odpil si z pohára.
"Z Los Angeles" povedal som a radšej dopil svoj pohárik a aj ten čo mi pred chvíľou objednal.
Bol som v strese. Nevedel som ako sa správať, čo vravieť!
Videl som snáď najdokonalejšieho muža vo svojom živote!
Skláňal sa nad maličkým pohárom írskej whiskey a krásne sa na mňa usmieval.
Človek by si pomyslel, že s tým malým telíčkom, čo má to nemôže zlvádnuť a podľa očí usudzujem, že už tu chvíľu pil osamote.
"Prídeš mi povedomý.." zamyslel sa blonďáčik.
"Nie si ty ten..Adam Lambert?"
"Som" priznal som a obejdnal nám ďalšiu rundu.
"Som tvoj obrovský fanúšik" usmial sa.
"Ďakujem" potešil som sa.
Chcel som sa ho opýtať, či patrí k mojim úchylním Glamberts ale pomyslel som si, že má dosť rokov na to, aby bol vášnvým fanúšikom čiernovlasého indivídua, teda mňa.
Po asi piatich ďalších kolách alkoholového ošiaľu som bol dosť opitý na to, aby som sa s ním rozprával napríklad aj o jeho vzťahoch.
Chudáčik, nemal ich veľa. A väčšinou neboli šťastné.
Možno by som to mohol napraviť, pomyslel som si ale okamžite som to zahnal inými myšlienkami.
Myslel som na hocičo len nie na to, na čo som aj tak myslel.
Nechcel som nad tým uvažovať ale nedalo sa to! Príliš živo som si predstavoval, ako sa ním ráno prebúdzam v posteli, ako ho objímam, ako ho utešujem, keď je mu zle. Ah, už nikdy nebudem piť! Za všetko mohla tá whisky.
Veď on má domov tu a ja v LA, nefungovalo by to.
Tá diaľka...
Uprel som pohľad do misky z lízatkami a jedno si vzal.
Namočil som ho do alkoholu a dal ho do úst. Chutilo lepšie, nie tak sladko.
No čoskoro na to som sa ním takmer zadusil, pretože sa Sauli spýtal, či ho odprevadím domov.
"Nevbývam ďaleko" presviedčal ma, keď som ani po piatich minútach nevidal z úst ani hlásku.
Zaplatil som, vytiahol si lízatko zu úst a zahlásil "Ideme". Toto ma presvedčilo. Nebudem sa príliš namáhať v tomto stave, to nie!
Cestou som sa s ním výborne bavil, mal som strašnú radosť, že som ho stretol.
Dokonca som úplne zabudol na Tommyho.
Ale on sa už zabaví aj sám. Minimálne si niekoho zaovlá, niekoho z bandy a zaplatí im rundu, aby oslávili úspešné turné, ako to plánoval pôvodne so mnou.
Kráčal som s ním po helsinských uliciach a prial si, aby táto noc nikdy neskončila. Mám predsa kopu času na spánok, tak prečo sa náhliť?
Na chvíľu sme sa zastavilim pred prechodom.
Sauli sa na mňa kúzelne usmieval a snažil sa mi povedať niečo svojou lámavou angličtinou.
Nič som mu nerozumel a nenapadlo ma nič lepšie, ako mu vopchať to lízatko do úst.
Na chvíľu zmĺkol a ja som bol rád ale potom sputil strašne pisklavý smiech, do ktorého som sa automaticky a neodovlateľne zamiloval.
Keďže som bol dosť pripitý a semafor sa neunúval nahodiť zelenú, vzal som jeho tvár do rúk a zvážnel.
Sauli sa stále usmieval, ja som ho prepaľoval pohladom.
Nevedel som, či mu došlo čo idem spraviť a bol taký šťastný alebo bol taký priitý a pre zmenu vôbec nevedel čo idem spraviť a iba tak sa smial.
Ale čo!
Pomaly som sa k nemu priblížil a pobozkal ho.
Najprv som však vytiahol to lízatko, samozrejme.
Chutil tak sladko, tak jahodovo, že ma pri tom bozku okamžite napadlo, ako by asi chutil celý! Či by chutil tak sladko..
Zakázal som si v hlave na niečo také myslieť ale v momente, keď mi oznámil, že sme v podstate skoro uňho doma a či nechem ísť k nemu hore, ma takmer pripravil o normálne dýchanie a takmer i o rozum.
Mykol som plecami, akože mi je to jedno ale očami som mu naznačoval, že nič lepšie mi nemohol navrhnúť!
Vzal ma do svojho bytíku a ja som už vtedy vedel, že toto určite nie je prvý raz, čo tu som.
Cítil som sa tam ako doma. Vážne! Celý byt pôsobil veľmi útulne a krásne, tam by sa zapáčilo každému.
Bol som tam s človekom, ktorého telo, jazyk, reč a spôsob vyjadrovania sa ma uchvátili natoľko, že som sa doňho okamžite a bláznivo zamiloval.
Bol som mimo povinností. Nemusel som sa ničoho báť. Nikto ma tu nebude hľadať a nikto mi to nebude vyčítať!
Smelo do toho, Lambert! Vzal som si ho do náruče a šepkal mu: "Drahý Sauli, mám pocit, že som sa do teba zamiloval"
On takmer odpadol a zatiahol ma do izby, kde sme spolu strávili našu prvú noc.
A teraz, sedím doma sám, sedím na starom gauči, ktorý sme spolu vyberali a spomínam.
Držím v ruke veľký pohár a v druhej ruke mám fľašu whiskey.
Myslel som si, že to všetko zvládnem ale opak bol pravdou.
Nalievam si snáď druhý pohár ale hádžem ho proti stene, pretože ma ovládla zúrivosť a zúfalosť.
Napijem sa z flaše a vyroním bolestivú slzu, ktorá moju tvár páli ako tisícky plameňov.
Presne včera si prišiel vziať všetky veci. Vzal si všetko, teda myslel som si to.
Ale ponechával si tu strašne veľa vecí, drobných vecí, ktoré mi robia ťažko na srdci. Pár tričiek, obľúbené hodinky, časopisy..
Možno to urobil naschvál, aby som sa trápil a vyčítal si to a možno chcel, aby som naňho nezabudol.
Každopádne, keď som zodvihol zrak trochu vyššie, všimol som si tmavý obraz.
Vynorila sa mi spomienka na naše prvé spoločne strávené ráno uňho doma.
Ležal na mne, prikrité mal iba nohy a nad nami vysel tento starý obraz psa a mačky.
Bol úplne obyčajný ale spájala sa mi s ním tak silná spomienka!
Vyronil som ďalšie a ďalšie slzy.
Bol som na dne.
Sedím tu, odkedy jeho kroky opustili tento dom.
Odkedy sa jeho hlas a smiech vytratili zo všetkých kútov domu.
Odkedy už necítim jeho parfém na mojích šatoch a poduške.
Keď som sa naposledy pozrel do zrkadla, bol som totálne zničený.
Suché pery, červené oči od plaču, začínalo mi rásť strnisko na tvári a moje oblečenie nasiaklo pachom alkoholu.
Stala sa zo mňa troska. Začal som fajčiť a ničiť si život bolesťou. Bolesť a samota boli teraz v mohom živote všetko a jedinou zábavou mi bole milé spomienky na lásku môjho života.
Raz ma takto našiel Sauli v bare. Oslavoval som naše výročie o tri dni skôr.
Doma som ho chcel potom prekvapť poriadnou oslavou.
Ale on ma našiel skôr.
Vôbec mi nenadával, mal pochopenie. Bol som opitý, špinavý od bohvie čoho ale on nedbal.
Doma sa o mňa krásne postaral, že na druhý deň nebolo po mojej prehýrenej noci ani pamiatky.
Bože, ako veľmi mi chýba!
Bože, dal by som čokolvek za to, aby som nebol taký hlúpy a nepohádal sa s ním!
Mal pravdu, som prehnaný perfekcionista a niekedy aj workoholik, a zanedbával som ho.
Vyhováral som sa, že je veľmi ďaleko na to, aby som s ním mohol viesť plnohodnotný vzťah.
A veľmi ma mrzí, že sme sa rozišli práve vtedy, keď som nelietal po svete, keď som bol väčšinu času v LA a on nemal žiadne prehliadky ani fotenia, vlastne sme mali na seba obaja kopu času.
Bolí ma srdce ale k niečomu to prospelo.
Naučil som sa, že je dobré vážiť si to čo mám, kým o to neprídem, pretože potom je už neskoro.
Strávil som s ním dva a pol roka nádherného vzťahu.
Bol plný prekvapení, romantiky a lásky.
Miloval som ho a stále milujem najviac na svete a bude trvať dlho, kým sa dám dokopy.
Navonok budem možno pôsobiť ako starý dobrý Adam Lambert, no vo vnútri budem prahnúť po anjelskom Saulim.
Ani neviem kam šiel, či zostal tu alebo šiel domov, do Fínska.
Ak by som mohol, nasadnem na prvé lietadlo a chlapec by sa ma už nezbavil!
Urobil som razantné rozhodnutie.
Pozrel som sa na svoje ruky.
Mal som nechty nalakované na modro.
Lakoval mi ich Sauli minulý týždeň.
Pousmial som sa a šiel do kúpelne.
Vzal som odlakovač a zmyl tú modrú!
Potom som si v duchu povedal.
"Začnem nový život. Srdcom vo Fínsku ale hlavou v LA. Budem na teba stále spomínať a jediný deň, kedy bude tieto nechty zdboiť iná farba, okrem farby mojej kože, bude symbolizovať buď deň kedy som ťa stretol alebo naše výročie.."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 my-fanfictions my-fanfictions | 14. července 2013 v 23:03 | Reagovat

Natálko máš talent:) Pokračuuuj, krásně píšeš<3

2 #Death by Eva. #Death by Eva. | 14. července 2013 v 23:14 | Reagovat

Je to super. :) Pokračuj!

3 Elle Ratliff Elle Ratliff | Web | 14. července 2013 v 23:27 | Reagovat

Wow. Tak tohle me dostalo, i slzicky se objevily... Moc pekne pises :33

4 Týna Týna | 14. července 2013 v 23:34 | Reagovat

Božské. Opravdu krásné. Abych pravdu řekla ,tak mě to neuvěřitelně dojalo :')

5 Ejlou Ejlou | 14. července 2013 v 23:54 | Reagovat

Je to nádherně napsaný, až jsem měla slzy v očích. Píšeš vážně úžasně a měla by jsi pokračovat, máš opravdu talent. <3

6 Lulka Lulka | 21. července 2013 v 15:40 | Reagovat

Presne tento štýl písania milujem :) veľmi rada od teba čítam poviedky a síce som ich prečítala už dosť,touto si ma úplne odrovnala.Je to úplne krásne,fakt plačem :) ..nádhera!Ďakujem za ten príbeh,naozaj <3 určite pokračuj.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama